Štvrtok 19 Apr 2018
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
  • default style
  • blue style
  • red style
  • yellow style
Vôstatky
 

„Vostatky“ – staré tradície našich rodičov

„Přontka jo si přontka, tři niči do pjontka do sobôt pjonto jakôk jo si vartko. Kiebš bla moja kupjul bk či vuzek, ale zeš ň moja nek či kupi Juzek“.  Takéto a im podobné piesne bolo niekedy dávno počuť zo starých domčekov za studených, mrazivých podvečerov.  Poschádzali sa mladé devy, zrelé ženy, ale i staručké babičky aby spoločne vykonávali prácu, ktorá bola typická pre toto obdobie – obdobie fašiangov. Jednalo sa najmä o pradenie ľanu a páranie pera. Ženy sa zišli v jednotlivých domoch, každá si so sebou priniesla kolovrátok a dobrú náladu a začala sa tvrdá práca. Gazdiná im pripravila niečo pod zub, ale i na zohriatie. Keďže pradenie ľanu vyžaduje mať neustále vlhké prsty, ženičky veľmi radi rozprávali, aby mali dostatok slín.  Samozrejme, vždy bolo o čom rečniť. „My staršie sme zaučali tie mladšie. Ako si majú nahodiť niť na kolovrátok, ako rýchlo točiť kolesom, ako správne poťahovať ľan“ spomína si jedna stará babička. „Pri páračkách to zas bolo o niečom inom. Vysvetľovali sme mladým dievkam, ako treba „gušlič“ (čarovať), aby prišli mládenci zahrať. Bolo treba poobracať lyžice, pozametať „kostrunky“, sadnúť si na ne, zobrať do hrsti a robiť chodník, aby mládenci mali znak, kde sú páračky. A keď prišli mládenci, bolo veruže veselo..., ale dakedy aj po páračkách. Spievali, dobiedzali, zhadzovali nite z kolovrátka alebo  fúkali do peria. Dievky im zaspievali: „podžze chlopce do nos, donš gôřolecky, za to či upřne na bjole pôrtecky“. Ej, boli že to veru iné časy ako teraz“.

Samozrejme, že aj chlapi mávali svoju robotu. Robili triesky, hrable alebo metlu, plietli košíky alebo opravovali nástroje. Každý to, čo vedel. Keď ženy párali alebo priadli, oni rozprávali a debatovali aká tuhá zima prišla, koľko vyviezli hnoja,  koľko  zviezli počas leta vozov so senom, koľko dreva z lesa zviezli, ale dosť často to boli rôzne vymyslené príbehy – najmä o strašidlách. Keďže čítať vedel len málokto, takéto vymyslené bájky vedeli vždy osloviť, potešiť, ale niekedy aj nahnať trocha strachu. A keď gazda prišiel s pohárikom a nalial, bolo veru čo počúvať.

Zaspomínať si na staré tradície našich otcov a mám sa podujali členovia folklórnej skupiny Mútňan z obce s podobným názvom. Pre svojich spoluobčanov pripravili kultúrno-spoločenské podujatie pod názvom „Vostatky“. V programe sprítomnili všetky skôr uvádzané pracovné činnosti, ktoré doprevádzali spevom starých goralských pesničiek. A aké by to boli „vostaky“, keby pri nich nechýbalo to, čo tam patrí. Gazdiná s gazdom prichystali pre celý tím páračiek a pradien bohatý stôl plný dobrôt.

Po predstavení bola otvorená výstava starých predmetov, nástrojov a náradia, ktoré sa používali pri každodenných prácach v domácnosti a na poliach.   

Miroslav Jozefiak

 

Hlavné menu

Návštevnosť


Zaujímavosť č. 1

Mútne chladná obec s hrejivým srdcom, pretože priemerny počet mrazových dní je 150-200 a ľadových 45-80 dní.

Zaujímavosť č. 2

Časť Spálený grúnik je zaradený do územia európskeho významu.

Zaujímavosť č. 3

Povodie rieky Mútňanky patrí k základnému prítoku rieky Orava - 70,85 km2

Zaujímavosť č. 4

Patrí do oblasti s veľmi výdatnou zrážkovou činnosťou 800-1200 mm zrážok ročne, čím zabezpečuje vlahu pre zvyšok Oravy a celého Slovenska.