Utorok 25 Sep 2018
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
  • default style
  • blue style
  • red style
  • yellow style
Hospodárska kríza

Už je to tu. Všade avizovaná hospodárska či ekonomická kríza dorazila aj do regiónu Oravy. V plnej sile, v plnej zbroji, so všetkými negatívnymi sprievodnými javmi. Asi ťažko by sme mohli hľadať nejaké pozitíva.

 

Azda jedným možným je to, že ľudia budú mať viacej času pre seba, pre svojich blízkych, svoju rodinu. Človek je už raz taký: ak má nejakú prácu je s ňou často nespokojný, frfle, hromží, nadáva, je nespokojný s výškou svojej mzdy, nepasujú mu nároky zamestnávateľa, zmenové šichty, robota, ktorú zamestnávateľ požaduje urobiť mimo stanovený plán. Ak sa nerobí je zlé tiež.

Situácia, v ktorej sa v súčasnosti nachádza takmer celý svet je veľmi zložitá. Stačilo malé zaváhanie, väčšie riziko, veľký komfort a pohodlie pár miliónov ľudí na svete a na zemi nastal chaos. Určite však nevznikol len-tak z ničoho nič, zo dňa na deň. Lepšie pochopenie vzniknutej situácie, nám možno pomôže pochopiť nasledujúci príbeh: v istej indickej dedinke v lese mali veľké množstvo opíc. Jedného dňa sa tam objavil neznámy muž a dedinčanom povedal, že kúpi od nich opice. Cena za kus bola desať dolárov. Dedinčania si povedali: „opíc tu máme dosť, aj tak nevieme čo s nimi, nuž predajme mu ich“. Pochytali toľko opíc, koľko len mohli. Prišiel cudzinec, vyplatil peniaze a odišiel s opicami preč. Po štyroch mesiacoch sa objavil znovu, opäť s tým istým cieľom: kúpiť opice. Cena však už bola dvadsať dolárov. Dedinčania šli a pochytali opice, ktoré tam ešte skákali po stromoch. Muž im vyplatil peniaze a odišiel. Po štyroch mesiacoch prišiel opäť, a ponúkal za kus štyridsať dolárov.  Dedinčania sa poškrabali za ušami a šli chytať opice. Lenže opíc už bolo veľmi málo, kde-tu zopár kusov. Chytili aj tie a predali mu ich. O niekoľko mesiacov sa muž objavil znova. Jeho ponuka bola šesťdesiat dolárov za opicu. Lenže v lese už nebolo ani jednej opice. Muž im ale povedal: „ja musím odísť preč, príde tu môj asistent on ma bude zastupovať“. Na druhý deň prišiel asistent, lenže opice neboli žiadne. Urobil stretnutie s dedinčanmi a povedal im: „pozrite sa. Môj pán odišiel preč. Môžeme sa dohodnúť. Ja vám predám jeho opice za tridsať dolárov a keď on príde, predáte mu ich za šesťdesiat dolárov“. Dedinčania dali hlavy dokopy, pozbierali posledné peniaze čo mali a kúpili opice. Asistent im povedal: „ja idem preč. Zajtra príde môj pán a kúpi od vás všetky opice“. Asistent odišiel a dedinčania čakali na pána. Prišiel nasledujúci deň, ale muž nechodil. Čakali ďalší deň, znova nič. Čakali týždeň, druhý, mesiac, dva mesiace, no nikto nechodil. Na koniec dedinčanom ostali len vlastné opice, ktoré si museli kúpiť späť a zostali úplne bez peňazí.

Môžeme povedať, že dedinčanov postihla kríza. Ale prečo? Pretože im bolo stále málo, pretože niekto mal pre nich lákavú ponuku, pretože chceli zbohatnúť, ale najmä preto, že niekto bol poriadne prešpekulovaný a ochotný riskovať. Podobná hra už na Slovensku bola. Stačí si spomenúť na BMG Invest či Horizont. Čo robili dedinčania potom, ako zvládli danú situáciu nevieme. Iste to však muselo byť pre nich ťažké. Najťažšie bolo rozhodnúť sa. Rovnako ťažké rozhodnutia musí robiť teraz vládny kabinet, ktorý musí bojovať so vznikajúcimi problémami. Tých problémov by asi bolo menej, keby nebolo všetko vsadené na jednu kartu: automobilový priemysel. Väčšina podnikov, ktoré teraz prepúšťajú vyrábali rôzne komponenty, súčiastky či káble pre automobilky. Pokiaľ to všetko fungovalo, bolo to skvelé. Ekonomika rástla, rástol hrubý domáci produkt, zvyšoval sa export. Teraz sa to troška pribrzdí. Ale nemuselo by. Keby sa časť peňazí, ktoré boli investované do výstavby automobiliek vložili do podpory poľnohospodárstva, krízu by sme asi zvládali lepšie. Veď chlieb máme na stole každý deň, podobne mliečne výrobky či mäso. Práca v tomto odvetví je ťažšia ako vo fabrike, náročnejšia na poveternostné podmienky, čistota pracoviska je tá najhoršia, človek je odkázaný viac na prírodu ako na techniku. Nech to už dopadne s krízou akokoľvek, budeme sa musieť opäť stavať na vlastné nohy sami. (MJ)

 

Hlavné menu

Návštevnosť


Zaujímavosť č. 1

Mútne chladná obec s hrejivým srdcom, pretože priemerny počet mrazových dní je 150-200 a ľadových 45-80 dní.

Zaujímavosť č. 2

Časť Spálený grúnik je zaradený do územia európskeho významu.

Zaujímavosť č. 3

Povodie rieky Mútňanky patrí k základnému prítoku rieky Orava - 70,85 km2

Zaujímavosť č. 4

Patrí do oblasti s veľmi výdatnou zrážkovou činnosťou 800-1200 mm zrážok ročne, čím zabezpečuje vlahu pre zvyšok Oravy a celého Slovenska.