Prírodné prostredie

Flóra

Vyrúbaním pôvodných zmiešaných lesov, najmä jedľovobukových v stredných polohách a vysadením smrekovej monokultúry sa zmenili rastlinné spoločenstvá. Lesy napriek tomu dnes zaberajú až 62,8 % katastra obce Mútne, pričom rozsiahlejšie lesné komplexy sa nachádzajú v jeho severnej a severozápadnej časti, najmä v komplexe Pilska.
     Odvodnením zamokrených pôd najmä na alúviu Mútňanky sa narušili podmienky pre existenciu slatinno-rašelinných druhov. Pasením dobytka, hnojením a rôznou ľudskou činnosťou sa menili a menia spoločenstvá rastlín. Veľkoplošným rozoraním plôch, odstránením zelene a medzí sa zmenil charakter značnej časti územia.
     Na základe vertikálneho členenia môžeme v katastri Mútneho rozlíšiť 4 zonálne stupne:
     l. podhorský stupeň 710 - 900 m n. m.
     2. nižší horský stupeň 900 - 1 200 m n. m.
     3. vyšší horský stupeň 1 200 - 1 400 m n. m.
     4. subalpínsky stupeň 1 400 - 1 557 m n. m.
     Pre jednotlivé zonálne stupne sú charakteristické rôzne rastlinné spoločenstvá so špecifickou floristickou skladbou. Na alúviách Mútňanky, čiastočne Mútnika a Javorového potoka ako aj ich prítokov, menej okolo pramenísk, sa zachovali podhorské a horské lužné lesy. Stála prítomnosť pramenistej vody, jej chemické zloženie, zrážky, nepriepustné podložie a ostatné klimatické faktory sa pričinili o vznik charakteristickej vegetácie rašelinných lúk a močiarov. Severnú a severozápadnú časť územia zaberajú smrekové lesy. V nadmorskej výške od 900 (800) - 1 200 m sa vyskytujú jedľové smrečiny, v nadmorskej výške nad 1 200 m pravé horské smrečiny (smrekové lesy čučoriedkové).  V chotári Mútneho sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, zraniteľné resp. vzácne, a preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Z ohrozených, zraniteľných a vzácnych druhov (podľa Maglocký a kol., 1983, 1993) sa v katastri obce vyskytuje cca 90 druhov z predmetných skupín.
     Za najvzácnejší nález z posledného obdobia možno považovať výskyt vŕby čučoriedkovej (Salix myrtilloides) na Mútňanskej píle. Je to zatiaľ jediný potvrdený výskyt predmetného kriticky ohrozeného druhu na Slovensku. Vzácny je i nález drobnej orchidey trčníčka jednolistého (Microstylis monophyllos) na Mútňanskej píle.

Fauna

Bezstavovce predstavujú významnú a početnú skupinu fauny mútňanského chotára. Početnosťou, pestrosťou foriem a životných prejavov bohatá je skupina všadeprítomného hmyzu, najmä hmyzu v blízkosti vôd. Užitočnosťou pre človeka sa vyznačujú mravce, včely a čmele, z ktorých bol na Spálenom grúniku a pri Mútňanskej píle zistený hojný výskyt čmela hájového (Bombus lucorum) a eremofilného eurytopného čmeľa skalného (Pyrobombus lapidarius).  Z rýb sa tu vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč obyčajný (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutví (Cottu poecilopus), v Mútňanke aj jalec obyčajný (Leuciscus leúciscus). Z ďalších druhov pozorovaných tu v minulosti spomenieme lipňa tymiánového (Thymallus thymallus). V minulosti bola v tejto oblasti známa aj mihura ukrajinská.  Trieda plazov je v mútňanskom chotári reprezentovaná štyrmi druhmi. Jaštery (Sauria) sú zastúpené jaštericou obyčajnou (Lacerta agilis). Jej blízka príbuzná jašterica živorodá (Lacerta vivipara) obýva vlhké prostredie rašelinísk. Medzi jaštere zaraďujeme aj fyziologicky zvláštnu skupinu slepúchovitých (Anguidae). V chotári reprezentuje túto čeľaď slepúch lámavý (Anguis fragilis). Navonok pripomína hada, a preto ho aj ľudia mylne za hada považujú.

      Z hadov (serpentes) je v chotári známa vretenica obyčajná (Vipera berus) a vyskytuje sa aj čierna forma vretenice (Vipera berus morpha prester).  Vtáky sú vďaka svojej vysokej mobilite veľmi dynamickou skupinou živočíchov chotára. Prevažná väčšina vtákov opisovaného územia sa tu objavuje a vyskytuje len vo vegetačnom období a na zimu odlieta do "teplých krajín". Spoločenstvá vtákov v zime sú tu preto veľmi chudobné. Zo známejších druhov možno sa v zime v obci stretnúť s vrabcami (Passer domesticus), hrdličkou záhradnou, (streptopelia decaocto), strnádkou obyčajnou (Emberiza citrinella). Na poliach a v okolí hospodárskych dvorov sa koncentrujú pri vyhľadávaní potravy vrany (Corvus corone), havrany (Corvus frugilegus), straky (Pica pica). Na bodliakoch možno v tomto období pozorovať kŕdliky stehlíkov obyčajných (Carduelis carduelis), na krovinách a okrajoch polí strakoša veľkého (Lanius excubitor). V lese sa možno v zime stretnúť s neposednými sýkorkami (Parus sp.), hýľom (Pyrrhula pyrrhula), čížikom (Carduelis spinus), kôrovníkom (Certhia familiaris). Typický pre túto oblasť je krkavec (Corvus corax). Zaujímavý je krivonos obyčajný (Loxia curvirostra). Z dravcov možno v zime pozorovať myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a ako zimného hosťa aj myšiaka severského (Buteo lagopus). Počas tichých zimných dní sa v lese ozýva ťukot ďatľa veľkého (Dendrocopos major) a tesára čierneho (Dryocopus martius). Vzácnejší je ďubník trojprstý (Picoides tridactylus). Známy je aj varovný hlas sojky (Garrulus glandarius) a orešnice perlavej (Nucifraga caryocatactes). Ak voda v Mútňanke úplne nezamrzne, možno tu pozorovať celú zimu vodnára obyčajného (Cinclus cinclus) či rybárika (Alcedo atthis). Spomenieme ešte jedného z najmenších druhov, orieška obyčajného (Troglodytes troglodytes). Na jar ožíva príroda spevom sťahovavých vtákov vracajúcich sa zo zimovísk, aby, tu, vo svojom rodisku vychovali potomstvo. Sú známe, a preto ich nebudeme spomínať všetky.

     Pri vodných tokoch sa vyskytuje okrem vodnára a rybárika aj trasochvost horský (Motacilla cinerea), trasochvost biely (Motacilla alba), vzácnejší v týchto miestach na Mútňanke je kalužiačik malý (Actitis hypoleucos). V blízkosti vôd sa zdržiava červenák karmínový (Carpodacus erythrinus) a na rašeliniskách a mokrých lúkach je bežný pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra). Z cicavcov je verejnosti známa poľovná zver (jeleň, srnec, diviak, líška). Pozornosť si však zasluhujú veľké mäsožravce vyskytujúce sa v lesoch mútňanského chotára (medveď; vlk, rys).

Klimatické pomery

Zemepisná poloha a nadmorská výška ovplyvňujú aj klimatické pomery opisovaného chotára. Katastrálne územie obce zaraďujeme do chladnej oblasti, kde na základe priemernej teploty vzduchu rôznych ročných období, teplotných súm, nástupu charakteristických teplôt a úhrnu zrážok na celé obdobie možno rozlíšiť okrsok mierne chladný a okrsok chladný horský, zaberajúci najvyššie polohy Pilska.
     Chladná oblasť je charakterizovaná júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok mierne chladný má júlovú teplotu 12-16°C, okrsok chladný 10-12°C.
     Najdôležitejším činiteľom určujúcim ráz počasia určitej oblasti sú zrážky a teplota vzduchu. Vo vzťahu k teplote oblasti existuje zákonitosť poklesu teplôt úmerne s nadmorskou výškou, pričom na Slovensku klesá priemerná ročná teplota s výškou o 0,56°C na 100 metrov.
     Najchladnejším mesiacom v Mutnom je január, najteplejším júl. Vegetačné obdobie trvá 140-180 dní, priemerný počet mrazových dní je 150-200 dní, ľadových 45-80 dní.
     Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Vysoké zrážky (daždivosť) tejto oblasti možno vysvetliť tým, že severozápadné a západné hranice opisovaného územia prebiehajú po hrebeni Oravských Beskýd, vystavenom kolmo na smer prevládajúcich severozápadných vetrov. Od severozápadu prichádzajú, vlhké oceánske vzdušné prúdy, ktoré pri náraze na hrebeň Beskýd sú donútené vystúpiť vyššie a stávajú sa relatívne vlhkejšími až do takej miery, že na hornej Orave spôsobujú výdatné dažde. V nemalej miere zrážky ovplyvňuje lesnatosť chotára (62,8 %). V dôsledku týchto skutočností sa zrážky na hornej Orave i v okolí Mútneho pohybujú neobyčajne vysoko, a to v rozmedzí 800-1 200 mm ročne, na Pilsku až 1 600 mm za rok. Najvyššie zrážky pritom pripadajú na letné mesiace (júl, august) a podstatná časť zrážok spadne vo vegetačnom období (60 %).
     Osobitne boli sledované zrážky v zrážkomernej stanici Mútne (836 m n. m.), kde priemerný ročný úhrn zrážok za obdobie rokov 1931-1960 bol 907 mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou za obdobie 1930/1931 a 1959/1960 bol 118,8, pričom najväčší priemerný počet (29,3 dní) pripadal v sledovanom období na mesiac január, najmenší počet (0,2) na mesiace máj a september.
     Najveternejšie mesiace v opisovanej oblasti sú január a február, najmenej vetra sa vyskytuje v júli a v auguste. Nebezpečné, najmä z hľadiska ochrany lesa sú vetry nad 5°B (20 m/s).

Hydrologické pomery

Okolie obce Mútne možno z hľadiska typu režimu odtoku charakterizovať ako oblasť stredohorskú so snehovodažďovým typom odtoku, kde väčší prietok (^Qmax) je spravidla dosahovaný v máji a najnižší prietok (^Qmin) v januári a vo februári.

     Celé územie chotára Mútne patrí k čiastkovému povodiu rieky Orava a je odvodňované potokom Mútnik a Mútňanka.
     Riečnu sieť tvorenú hustým systémom pramenných stružiek, potôčkov a bystrín (Straniansky potok, Javorový potok, Práčka, Randová, Bystrí potok, Zlatný potok, Čierny potok, Mútňanská ráztoka) zaraďujeme k dvom základným povodiam s tokmi IV. rádu (prítoky rieky Oravy) a to k povodiu Veselovianky (91,90 km²) a k povodiu Mútňanky (70,55 km²). Najväčšie povodie tokov V. rádu v sledovanom území má potok Mútnik (27,85 km²).