Pôvodná architektúra

Počas obdobia hospodárskeho vzostupu od konca 18. storočia hranica medzi Uhorskom a Haličou pri Mutnom mala síce medzikrajinský colný význam, ale prakticky do roku 1867 neexistovala, lebo severná Halič patrila Rakúskemu cisárstvu rovnako ako Uhorské kráľovstvo. Okrem obdobia kolonizácie Mútneho v 17. storočí veľmi podstatné kultúrne vplyvy od začiatku 18. do polovice 19. storočia prichádzali po cestách západných, kde Mutňania vyhľadávali hospodárske kontakty. Orientácia sa zmenila až v priebehu druhej tretiny 19. storočia, keď niektoré rodiny začali byť závislé od hospodárskej činnosti hornooravských plátenníkov a keď ponuka tovaru na oravskej strane začala prevažovať nad ponukou v Rajči, Milovke a Živci. Ďalší významný kultúrny vplyv sa prejavoval zo strany zemepána, Oravského komposesorátu, pre ktorý obec Mútne predstavovala jeden z najväčších lesných komplexov. Preto bola v obci zriadená správa pre lesný dištrikt už v roku 1775. Pôsobila v oblasti Pilska od polhorskej Hliny až po novotskú Javorinu. Situácia sa zmenila nástupom Wiliama Rowlanda do funkcie vrchného lesmajstra komposesorátu roku 1864. Obsadil lesné správy odborníkmi, ktorých si vyberal z absolventov lesníckych škôl. Budovali sa nové stavby obytné a skladovacie pre horárov, ako aj technické pre dopravu dreva, čiže cesty, mosty, tajchy (vo Furandovej doline) a napokon aj nové píly a dubiarne na drvenie kôry pre kožiarsky priemysel. Rýchly rozvoj lesného hospodárstva si vyžiadal spoluprácu s miestnym obyvateľstvom, takže vznikla nová spoločenská závislosť. Cudzí lesníci sa stali akousi autoritou a najbližším vzorom kultúry pánov, ktorú mnohí začali napodobňovať'. Začali nosiť podobné kabáty a začali uplatňovať na svojich domoch aj ozdobné prvky lesníckych stavieb obsahujúcich prvky tyrolskej architektúry. Boli to ozdobne vyrezávané pavlače, krídla štítových striech, obloženia dverí a okien a stavanie portikusov pred vstupmi veľkých domov.  Keď sa pozrieme, ako obec vznikala, odkiaľ pravdepodobne osadníci prichádzali a ako si začínali vytvárať vlastné kultúrne prostredie svôjho životného priestoru, spozorujeme taktiež rozmanité zdroje. Vývoj obce sa líšil od susedných dedín zakladaných v rovnakom storočí. Bol rovnomernejší bez hlbokých kríz a prerušenia kontinuity. Možno predpokladať, že začiatočné formy architektúry boli v Mútnom rovnako jednoduché ako v Oravskej Polhore alebo v Sihelnom. Pripomínali skôr sezónne maštale s kolibou, medzi zrubmi ktorých bola kôlňa s neskoršou funkciou holohumnice aj pitvora spoločne. Napokon možno sa dnes domnievať, že bezdomovci považovali svoje prvé stavby za provizórium a skutočné domy stavali keď premenili časť pralesa na obrábateľnú pôdu, v ktorej sa pokúšali pestovať bôb, tatarku, ovos, jačmeň a laň, v 19. storočí ikricu, ale zemiaky sa v stále kyslej pôde nerodili. Väčší úspech roľníci vtedy dosiahli na dočasných poliach v hore, v šlôgach ako na mnohých skultivovaných stálych poliach. Preto až do 20. storočia používali lúčne maštale (budy) na rozmedzí urbariálnych pozemkov a panskej hory vo Vajdôvkach, Pustej rali a v Chyrovskej. Slúžili nielen pre ochranu statku a pastierov, ale aj na bývanie počas obrábania dočasných polí. Rýchle sociálne rozvrstvenie, rôznorodý pôvod obyvateľstva neustále rozširujúceho dedinu a množstvo vplyvov rôznych kultúrnych oblastí (Tešínsko, stredné Slovensko) spôsobili veľkú rozmanitosť domových foriem, aké sa vyskytovali na začiatku 19. storočia.