Klimatické pomery

Zemepisná poloha a nadmorská výška ovplyvňujú aj klimatické pomery opisovaného chotára. Katastrálne územie obce zaraďujeme do chladnej oblasti, kde na základe priemernej teploty vzduchu rôznych ročných období, teplotných súm, nástupu charakteristických teplôt a úhrnu zrážok na celé obdobie možno rozlíšiť okrsok mierne chladný a okrsok chladný horský, zaberajúci najvyššie polohy Pilska.
     Chladná oblasť je charakterizovaná júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok mierne chladný má júlovú teplotu 12-16°C, okrsok chladný 10-12°C.
     Najdôležitejším činiteľom určujúcim ráz počasia určitej oblasti sú zrážky a teplota vzduchu. Vo vzťahu k teplote oblasti existuje zákonitosť poklesu teplôt úmerne s nadmorskou výškou, pričom na Slovensku klesá priemerná ročná teplota s výškou o 0,56°C na 100 metrov.
     Najchladnejším mesiacom v Mutnom je január, najteplejším júl. Vegetačné obdobie trvá 140-180 dní, priemerný počet mrazových dní je 150-200 dní, ľadových 45-80 dní.
     Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Vysoké zrážky (daždivosť) tejto oblasti možno vysvetliť tým, že severozápadné a západné hranice opisovaného územia prebiehajú po hrebeni Oravských Beskýd, vystavenom kolmo na smer prevládajúcich severozápadných vetrov. Od severozápadu prichádzajú, vlhké oceánske vzdušné prúdy, ktoré pri náraze na hrebeň Beskýd sú donútené vystúpiť vyššie a stávajú sa relatívne vlhkejšími až do takej miery, že na hornej Orave spôsobujú výdatné dažde. V nemalej miere zrážky ovplyvňuje lesnatosť chotára (62,8 %). V dôsledku týchto skutočností sa zrážky na hornej Orave i v okolí Mútneho pohybujú neobyčajne vysoko, a to v rozmedzí 800-1 200 mm ročne, na Pilsku až 1 600 mm za rok. Najvyššie zrážky pritom pripadajú na letné mesiace (júl, august) a podstatná časť zrážok spadne vo vegetačnom období (60 %).
     Osobitne boli sledované zrážky v zrážkomernej stanici Mútne (836 m n. m.), kde priemerný ročný úhrn zrážok za obdobie rokov 1931-1960 bol 907 mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou za obdobie 1930/1931 a 1959/1960 bol 118,8, pričom najväčší priemerný počet (29,3 dní) pripadal v sledovanom období na mesiac január, najmenší počet (0,2) na mesiace máj a september.
     Najveternejšie mesiace v opisovanej oblasti sú január a február, najmenej vetra sa vyskytuje v júli a v auguste. Nebezpečné, najmä z hľadiska ochrany lesa sú vetry nad 5°B (20 m/s).